Ako cestovateľka navštívila tento jedinečný zelený ostrov, kde sa jej veľmi dotkla chudoba tamojších ľudí. Po dvadsiatich rokoch podnikania predala úspešnú firmu a časť zisku venovala práve na postavenie základnej školy v miestnej dedine Antoby Est. Škola funguje od roku 2017 a má 230 študentov. Anežka  Boriová chce na Madagaskare pomáhať aj naďalej – v súčasnosti realizuje charitatívnu zbierku na vybudovanie vodovodu s pitnou vodou pre školu a okolité dedinky. Úspešným projektom v minulom roku bolo odovzdanie 120tich plne funkčných, no na Slovensku už nepotrebných, bicyklov pre žiakov, učiteľov a lekárov na Madagaskare…

Ktorý moment považujete za rozhodujúci, resp. čo Vás priviedlo k činnosti, ktorej sa venujete?

Som aktívna žena a vždy sa svoj čas snažím využiť naplno a tak som sa s veľkou chuťou po revolúcii pustila do podnikania. Časom sa však predaj úspešnej firmy stal mojím oslobodením a cestovaním som si začala túto túžbu po slobode napĺňať. Práve na Madagaskare som pochopila, že iba cestovanie krížom krážom po svete moje túžby neuspokojí, že túžim po niečom inom a na tom mieste som to našla. Uvedomila som si, že mojim poslaním je pomáhať, že to je to, čo ma skutočne napĺňa. Vedomie, že môžem a veľmi chcem, bolo mojou hnacou silou. Tento kúsok sveta sa mi vryl do srdca a ja som vedela, že sa tu vrátim, že tu chcem niečo urobiť, no ešte som netušila, čo to bude..

Aké úskalia, problémy, ste museli prekonávať, kým ste sa dopracovali k úspechu?

Život sa s nami nemazná. Ako mladá som prišla o svoje dve malé deti, ktoré som ťažko oplakala. Až oveľa neskôr som si uvedomila, že práve táto strata mi dala obrovskú silu a energiu v podnikaní, kde som sa v podstate nikoho nebála. Pre mňa to bola iba hra, pretože už nič horšie sa mi stať nemohlo. Prísť o peniaze je nič oproti životu mojich detí. Hnala ma zlosť nad nespravodlivosťou života, hnala ma túžba vysmiať sa tomuto svetu, ja som sa vlastne podnikaním liečila.

Kto alebo čo bolo (je) oporou, keď sa Vám nedarí, keď Vám je ťažko?

Keď mi je ťažko, chcem byť sama a riešim problémy v noci. Vtedy mávam tie správne myšlienky, vstanem a píšem si všetko, čo cítim a čo sa mi rodí v hlave. Neuveríte, ako to funguje. Vždy som sa držala svojich intuícii, svojho vnútorného hlasu..

Čo vás na tejto práci teší?

Som šťastná, keď vidím konkrétne, komu som pomohla, keď vidím tie šťastné a usmiate deti v triedach. Krásny pocit šťastia v srdci mi hovorí, že to všetko má zmysel, až tak som pochopila, čo je to byť skutočne bohatým človekom. Bohatým si vtedy, keď sa vieš podeliť! Peniaze nám dávajú moc a je iba na nás, ako tú moc použijeme..

Čo považujete za svoj doteraz najväčší úspech (profesionálny aj životný)?

Rozhodnutie začať podnikať, postaviť budovu, zaviazať sa banke a riskovať tak všetko, čo sme mali. Mohli sme prísť o všetko alebo získať veľa. Ďalším úspechom bolo neskôr rozhodnutie predať firmu a všetko, čo s ňou súviselo a zúročiť tieto peniaze tým, že sa podelíme s ľuďmi, ktorí žijú veľmi skromne, bez svetlejšej budúcnosti či nádejí. Zvíťazila som nad podnikaním skôr než ma úplne pohltilo, zastavila som to v správnu chvíľu a vzala som si čas pre svoj život.

Niečo o rodine, voľnom čase, záľubách

Som 36 rokov vydatá a mám jediného syna Michala, ktorý ma obrovský vzťah k prírode, k zvieratám a tak moju rodinu už roky sprevádzajú naše milované psy. Táto jeho láska k prírode nás nakoniec doviedla až na Madagaskar. Moja rodina je športovo založená, venujeme sa tenisu, lyžovaniu, máme radi turistiku, cyklistiku aj plávanie, to nás aj viedlo k nemalým úspechom. V rodine sme vždy držali spolu je to naša sila, ako prekonať všetky prekážky v živote.

Čo Vám táto práca v živote dala a čo vzala, čomu Vás naučila?

Madagaskar mi dal veľmi veľa, naučil ma pokore aj šťastiu, nikdy v živote som sa necítila tak spokojná a zmierená so životom a jeho poslaním ako od chvíle, kedy som navštívila tento ostrov. Žijem tam život svojich predkov, svojich starých rodičov, ktorí si vážili každú jednu vec, tešili sa z každého nového rána, pobehovali po prašných cestách a v noci sa báli duchov. Boli tak krásne spojení s prírodou a to je to, čo sme my tu v Európe už dávno stratili.