Keďže lekári sú porozdeľovaní vo veľkých vzdialenostiach, ich dochádzka  za pacientmi pešo je veľmi náročná. Z toho dôvodu sme odovzdali tieto bicykle aj miestnym lekárom, aby mohli častejšie a hlavne rýchlejšie dochádzať za svojimi pacientmi.

V rámci odovzdávacieho ceremoniálu sme dostali možnost prehliadnuť si túto nemocnicu a vidieť na vlastne oči ich veľmi úbohý stav, nielen čo sa týka výbavy nemocničných izieb, ale aj jednotlivých oddelení a operačnej sály.

Prvá, úplne spontánna myšlienka, ktorá mi v tej chvíli napadla, bola, či by sme vedeli doviezť vyradene postele z našich nemocníc a pomôcť nemocnici v Miarinarivo. Veľa našich vyradených nemocničných postelí je ešte v dobrom stave a určite by mohli byť dobrou náhradou za tie staré a nefunkčne, ktore sme videli v celej nemocnici. Veľmi smutný bol pohľad na ležiacu mamičku po cisárskom reze ležiacu s novorodeným babätkom zabalenom v deke na hrdzavej posteli, na ktorej bol len holý roztrhaný matrac. Žiaden inkubátor, žiadna detská postieľka.

Po návrate na Slovensko som bola rozhodnutá skontaktovať sa s Ministerstvom zdravotníctva a požiadať ich o pomoc. Mojim úmyslom bolo získať niekoľko vyradených postelí aj s matracmi. Žiaľ moje nadšenie a moja požiadavka sa nestretla s rovnakým oduševnením a po zamietavej odpovedi som sice bola smutná, ale nevzdávala som sa tejto myšlienky a vedela som, že musí byť iná cesta, ako sa dostať k takýmto posteliam.

V ramci rodinnej oslavy som tento môj sen porozprávala jednemu známemu, ktorý bol zhodou okolností lekár a prisľúbil mi, že ma skontaktuje s ľuďmi z Rakúska, ktorí by mi mohli pomôcť. Táto informácia bola pre mňa veľmi potešujúca a verila som, že som na tej správnej ceste ako uskutočniť tento sen.

Trvalo to niekoľko mesiacov plných stresu, ale za pomoci priateľov, známych a sponsorov sa nám nakoniec podarilo pozbierať okrem 11 postelí aj s matracmi, 2 inkubátory, 1 pľúcny ventilátor, 2 gynekologické stoličky, 1 operačný stôl, 1 chladnička pre lieky, detské váhy a taktiež veľa spotrebného materiálu, ktorým sme naplnili jeden celý kontajner a poslali loďou na Madagaskar.

Kontajner cestoval asi dva mesiace do prístavného mesta Tamatave, na východnom pobreží Madagaskaru. Niekoľko ďalších týždňov ešte trvala ďalšia administratíva a vnútroštátna preprava na finálne miesto určenia – nemocnica v Miarinarivo. Slávnostné odovzdávanie sa uskutočnilo aj za účasti filmových štábov, ktoré vysielali túto udalosť v správach a pre mňa, ako aj skupinu Slovákov, ktorí sa práve nachádzali na Madagaskare, to bola veľmi emotívna udalosť. Je to fantastický pocit, keď človek reálne vidí ako sa dá pomôcť jednej malej nemocnici v chudobnom svete, keď sa sen zmení na realitu. Je to tá pravá hrejivá radosť v srdci.

Je to tak dokonalé v tak nedokonalom svete! Neuveriteľné a zároveň krásne!