Počas dvoch rokov, odkedy zasiahla svet pandémia COVID 19, sa chudoba na Madagaskare rozšírila ešte viac, ako bolo pred tým bežné. Na internete sme vtedy mohli vidieť dokument o južnej časti tohto ostrova, kde boli miestni ľudia na pokraji svojich síl. Nemali skoro žiadne potraviny a hlavne trpeli nedostatkom vody.
Nemohla som sa na to len tak prizerať a v apríli 2022 som so svojou výpravou absolvovala nebezpečnú cestu po juhozápadnom pobreží, kde nie sú skoro žiadne cesty. Ak by bolo obdobie dažďov, naša cesta by sa nekonala. Počas cesty som sa zamerala špeciálne na problematiku vody. Navštívila som mnoho rybárskych dediniek a pýtala som sa miestnych obyvateľov na problematiku vody. V dedinách sa často nachádzali studne, ktoré boli nepoužiteľné. Do spodných vôd totiž často presiakne voda z oceánu a voda v studniach sa stane slanou. Ako ďalší častý problém miestni uvádzali veľké horúčavy, ktoré spôsobili vyschnutie studne.
Studne mali rôzne podoby, ale najlepšia zo všetkých bola jedna ktorá sa pumpovala nohou a pri pumpovaní nebolo potrebné vynaložiť veľa ľudskej sily. Prúd vody ktorý z nej vytekal bol tak mocný, že napĺňaná nádoba bola zakrátko plná. Túto studňu dali vystavať Japonci v spolupráci s miestnou organizáciou. Voda je tu stále kvalitná, studňa je dostatočne hlboká a dobre skonštruovaná. Dobre funguje aj po16 rokoch od jej vyvŕtania. V dedinke kde majú túto studňu bola nesmierne dobrá atmosféra a usmievaví domorodci. Boli spokojní s dostatkom pitnej vody.
Tento typ studne ma zaujal najviac. Vypátrala som jej zhotoviteľa a nadviazali sme spoluprácu. Teraz viem, že ak sa rozhodne potenciálny investor podporiť výstavbu takejto studne dokážeme ju spolu vybudovať tak, aby dlho slúžila svojmu účelu. Určite bude nesmiernou hodnotou pre ľudí ktorí to naozaj potrebujú.
