Na jar v roku 2018 mi moja sesternica ponúkla niekoľko starších bicyklov, že vraj upratujú pivnice a chcú sa ich zbaviť, pretože celá rodina si už kúpili nové, lepšie a hlavne trendové. Stali sa tak nepotrebnými a hlavne už zavadzali.

Spomenula som si na ľudí na Madagaskare, ktorí na neuveriteľne zlých bicykloch prevážajú potrebné veci a vážia si ten starý bicykel, lebo na iný nemajú. Je to, ako by mali staré auto. Ked sa už vôbec nebude dať na bicykli jazdiť, ešte vždy ho môžu tlačiť a naložiť možno drevo z lesa, aby mali na čom uvariť obed deťom, pretože ešte má stále dve kolesá.

Napadla mi myšlienka, ako by ľuďom na Madagaskare tieto „nepotrebné“ bicykle aj keď plne funkčné, mohli zmeniť život k lepšiemu.

Keď som to prvý krát vyslovila nahlas pred synom a jeho priateľmi, hneď som dostala pozitívnú odozvu. Uverila som, že to spoločne dokážeme, s tým, že ja to zastreším so všetkým potrebným a hneď som vedela že idem do toho a nepoznám cestu späť.

Dali sme tomu myšlienku “DARUJ BICYKLU NOVÚ DUŠU” a rozposlali sme leták. Myslela som, že možno ak pozbierame 70 ks, tak budem rada a zaplatím prepravu kontajnerom. Nakoniec sme museli akciu v júli zastaviť, keď sme už mali 122 plne funkčných bicyklov. Ledva sme ich naložili do kontajneru. Každý jeden obdržal zelené číslo, slovenskú vlajku a kontakt na darcu.

V tedy som si spomenula na slová neprajníkov, ktorí mi vraveli, prečo by ti mal dať niekto plne funkčný bicykel úplne zadarmo? Moja odpoveď bola, verím, že sú na Slovensku aj takí ľudia, ktorí cítia a myslia podobne ako ja.

Čo som chcela bicyklami odkázať? Že to, čo je u nás v Europe už nepotrebné, v krajinách tretieho sveta, môže ešte slúžiť na dobrú vec. Nezabúdajme na hodnotu vecí, ktoré u nás akože už nie sú potrebné, môžu byť inde obrovské dary. Tu sme naložili bicykle a tam prišli „autá“.

Kde je vlastne problém? Problém je v exportovaní nepotrebných ale slúžiacích vecí do tretieho sveta, pretože je to práca, z ktorej nie je žiaden profit a tak to nikto nechce robiť. Škoda času, veď všetci predsa potrebujeme iba zarábať…, čo je úplne v poriadku, ja som bola tiež v tejto fáze života.

V novembri 2018 sme pricestovali na Madagaskar so skupinou dobrovolníkov zo Slovenska a spoločne sme servisovali a rozdávali bicykle žiakom na škole za dobré výsledky, učiteľom a sociálne slabším jedincom a nezabudli sme ani na lekárov v nemocnici. Neviem to opísať, aké sme mali pocity, keď sme videli deti, ktoré nemohli uveriť, že je to ich bicykel, keď sme videli slzi v očiach ustarosteného otca početnej rodiny, keď nám v miestnej nemocnici za 10 bicyklov dali obrovskú poctu a aj diplom.

Bicykle napísali svoj príbeh a bolo to skutočné a veľmi úprímné. Naši darcovia sa tešili, keď dostali fotografiu s malagašom, ako drží ich bicykel a je veľmi šťastný. Radosť na každej strane.